V najnovšom čísle Vášho Plustelka Magazínu nájdete:

  • Čo sa stalo práve v tento deň? História je plná udalostí, ktoré sa stali práve "v tento deň" počas augusta.

  • Nahliadnite do života britskej kráľovskej rodiny

  • Nevyspytateľné počasie - aké sú jeho následky?

  • Prežite záchrannú akciu so špeciálnym tímom z Austrálie

  • Kriminálne leto s Epic Drama

  • Slávna VIEDENSKÁ KRV nie je len opereta, ale aj skvelý seriál

  • DVOJITÉ INTERVIEW: Rozhovor s komentátormi Sport1 a Sport2


 

Stalo sa v tento deň

História má mnoho podôb a tak každý deň ponúkne niečo iného z mnohých historických udalostí, od svetových vodcov po neznámych vojakov, od Anny Franovej po Nelsona Mandelu alebo od Pádu Berlínskeho múru po bitku o Stalingrad.

Sledujte počas celého augusta udalosti, ktoré sa stali práve v "tento deň" - vždy o 18:00 na VIASAT HISTORY.

#stalosavtentoden

Kráľovské aféry ľudstvo fascinovali odjakživa

Bulvárne témy si čas od času prečíta každý, ale len zlomok ľudí si to dokáže aj naozaj priznať. Aféry rôznych celebrít nás fascinujú od nepamäti či už je to spôsobené tým, že vďaka ním na chvíľu zabudneme na svoje vlastné problémy, prípadne sa snažíme svoje znalosti zo života slávnych prezentovať svojim priateľom.

História však celebrity ponúkala poskromne, respektíve omnoho menej ako dnes, kedy sa známy a slávny (a bohatý) človek stane aj na základe napríklad často iracionálnych faktov, ako napríklad to, že ľudia začnú virálne zdieľať na sociálnych sieťach jeho video. Avšak mnoho týchto „celebrít“ sa v ohnisku popularity zahreje len krátky čas.

Relatívne nízky počet slávnych osobností v minulosti viedlo k tomu, že sa životy menšieho počtu konkrétnych ľudí prepierali oveľa dlhšiu dobu. Takýto „luxus“ si dnes môže dovoliť len málo známych osobností. Medzi tie vyvolené bezpochyby patria členovia britskej kráľovskej rodiny a lokálne potom aj iní panovníci a ich príbuzní, ktorým v žilách koluje modrá krv. Práve aféry kráľov nás fascinujú už celé storočia a vyzerá to tak, že tak ľahko nás ani fascinovať neprestanú.

Práve spomínanú britskú kráľovskú rodinu popisuje cyklus historických dokumentov Kráľovské aféry, ktorý sa odohráva prevažne v dobe prvej polovici 20. storočia, kedy mala monarchia v zemi ešte veľký vplyv a akékoľvek prehrešky proti etikete sa neodpúšťali tak ľahko.

Môžeme to vidieť pre porovnanie dnešného „rebelského“ páru, princa Harryho a americkej herečky Meghan Markle, s princom Edwardem a Wallis Simpsonovou z 30. rokov, ktorá nie len že bola Američankou, ale tiež bola rozvedená. Zatiaľ čo Harry a Meghan sa z kráľovských povinností vyviazali dobrovoľne, Edward v dôsledku svojej lásky k Wallis (pôvodne Bessii) prišiel o nástupnícke právo na britský trón a to nútene.

Modrá krv má v sebe čosi lákavého. Tak nejako podvedome vieme, že  šľachtici a monarchovia sú rovnakí ľudia z mäsa  a kostí ako my všetci ostatní, ale akási starobylosť ich rodov, dlhý rodokmeň a nemožnosť preniknúť do ich uzavretej spoločnosti z vonku z nich robí výnimočné osobnosti, o ktorých sa my bežní smrteľníci radi zaujímame.

Na pásmo dokumentov s názvom Kráľovská aféra si môžete pozrieť v premiére od 5. júla o 21:00 na Viasat History.


Príbehy búrok, pred prírodou človek neunikne

Až posvätnú hrôzu, ale aj veľkú pokoru budia v ľuďoch extrémne prejavy počasia, nad ktorými sa nám často pozastavuje rozum. Mnohé z nich majú na svedomí nie len obrovské materiálne škody, ale aj ľudské životy.

Smrtiace počasie, ktoré so sebou prináša skazu a katastrofy, je stále častejším javom v rôznych kútoch sveta. Na správy o vrtkavom počasí sme si už viacmennej zvykli, niekde záplavy, inde sucho a požiare či zosuvy pôdy. Väčšina z nás má to šťastie, že žijeme v miestach, ktorým sa katastrofy spravidla vyhýbajú. Aj na Slovensku si napríklad záplavy vyžiadali svoju daň, ale stále žijeme v relatívne miernom podnebnom pásme.

Televízie, noviny aj internet nás každodenne bombarduje správami z rozličných zemí, ktoré v nám vyvolávajú pocit, že to ako ľudstvo rozhodne nemáme vo svojich rukách aj keď sa na to často suverénne hráme. Veď stačí pár minút prudkého dažďa, dôsledkom ktorého môžu desiatky ľudí prísť o strechu nad hlavou. Už ani poisťovne si nemôžu byť ničím isté, pretože tieto bleskové povodne často prichádzajú bez varovania a zároveň v miestach , kde si ich nepamätajú ani najstarší pamätníci.

V rôznych častiach Spojených štátov sa pritom počasie, hlavne v poslednej dekáde, prejavuje extrémne už tak často, že si ľudia zvykajú na fakt, že za okamžik môžu prísť o celý majetok vrátane spomienkových predmetov a rodinných fotografií (čo väčšinu mrzí najviac). Miestne drevostavby sa pri tornádach zosúvajú ako domčeky z kariet a pri zosuvoch pôdy alebo povodniach ľudia bohužiaľ vcelku bežne prichádzajú o to najcennejšie čo majú – o svoje vlastné životy či životy svojich najbližších.

O strastiach, ktoré počasie spôsobuje Američanom hovorí aj nový dokumentárny seriál Príbehy búrok (v origináli Storm Stories: The Next Chapter), ktorý z pohľadu jednej osoby sleduje následky smrtiaceho počasia v rôznych štátoch USA. V ôsmych epizódach (plus jednej polovičnej bonusovej) prechádza štáb rôzne kúty zeme a sleduje príbehy konkrétnych, skutočných ľudí z mäsa a kostí, ktorí si katastrofu okúsili alebo v čase natáčania práve si prechádzali na vlastnej koži. K sledovaným predajov počasia patria aj ohňové tornádo (firenado) v Kalifornii, rekordné záplavy v Nashvillu (Tennessee) alebo zosuvy bahna v štáte Washington.

Dokumentárny seriál Príbehy búrok si môžete pozrieť na Viasat Nature v premiére od 3. júla vždy o 20:00.


Austrálska záchrana lodí

Pripravte sa na nové dobrodružstvo obľúbeného záchranárskeho tímu so sídlom v regióne Whitsunday v severnom Queenslande v Austrálii, ktorý rieši časovo kritické a nebezpečné záchranné misie, kde jedna chyba môže znamenať vážne zranenie alebo finančnú katastrofu. Musia zasahovať v oblasti zničenej nedávnym cyklónom 4. kategórie, ktorý spôsobil rozsiahle škody a zanechal za sebou rozbité lode, autá a miesto zasypal austrálskym hrubým pieskom. Tím je odhodlaný dať čo najskôr všetko do poriadku, a tak sa vždy znovu a znovu púšťajú do práce - a pritom si užijú aj zábavu. Tato série, plná napätia, vzrušenia a kamarátstva, je o prekonávaní protivenstiev v snahe udržať jedno z najkrásnejších svetových pobreží v najlepšom možnom stave. 

AUSTRÁLSKA ZÁCHRANA LODÍ prebehne od štvrtka 30. júla o 21:00 na Viasat Explore.

Toto leto bude KRIMINÁLNE.

54 hodín, Agatha a podstata vraždy, Babylon Berlín, Endeavour, Komisár Maltese: Hon na mafiu, Policajt, Prípady detektíva Murdocha, V zovretí Garduny, Viedenská krv, Vražedné záhady slečny Fisherovej, Záhady Frankie Drakeovej...

...na EPIC DRAMA

 

 

Slávna Viedenská krv nie je len opereta, ale aj skvelý seriál!

Johann Strauss mladší kedysi skomponoval operetu s názvom Viedenská krv, ktorej názov prevzal nový kvalitný britsko-rakúsky detektívny seriál, napísaný scenáristom Stevom Thomsonom na motívy bestselleru Franka Tallisa.

Na počiatku 20. storočia bola Viedeň jedným z najvýznamnejších centier civilizácie, v ktorej sa v príjemných kulisách kaviarní a operetných budov stretávali rôzne kultúry a myšlienky. A práve do takéhoto časopriestoru Thompson zasadil svoju adaptáciu.

Toto prostredie však prirodzene nebolo také idylické, pretože aj tu sa odohral zločin ako vystrihnutý z románu o Sherlockovi Holmesovi. Ten v rakúskej metropole samozrejme nikdy nebýval, ale o niečo menej slávny tamojší inšpektor Oskar Rheinhardt v seriáli jeho schopnostiam vynikajúco sekunduje. Pomáha mu v tom Max Liebermann, študent psychoanalytiky Sigmunda Freuda, pochádzajúceho z Anglicka. S Holmesom majú hlavné postavy spoločné ešte niečo. Ide práve o Stevea Thompsona, ktorý už v minulosti zahviezdil (okrem iného) svojim scenárom pre detektívny seriál Sherlock s Benedictom Cumberbatchom a Martinom Freemanom v hlavnej roly.

Vráťme sa však k Viedenskej krvi (v origináli Vienna Blood), ktorá bola nafilmovaná priamo vo Viedni, ale v pôvodnom znení v angličtine. V role Maxa Liebermanna sa predstaví Matthew Beard, ktorý už má z minulosti pár úspešných filmov. S Colinom Firthom si zahral v dráme „And When Did You Last See Your Father?“ a v Kóde Enigmy sa objavil po boku takých hviezd ako je Cumberbatch alebo Keira Knightley.

Vo Viedenskej krvi si Beard zahral s Juergenem Maurerem, ktorý sa viackrát objavil v „nekonečnom“ nemeckom krimiseriáli Miesto činu (v origináli Tatort). Vo Viedenskej krvi hrá slávneho detektíva-inšpektora Oskara Rheinhardta.

Slovenskí diváci sa vďaka Viasatu môžu v najbližšej dobe tešiť na tri epizódy zasadené do prvej dekády minulého storočia. Obaja hrdinovia riešia originálne zápletky na pozadí svojich vlastných démonov, ktorí sú znásobení ešte tým, že Max študuje neurológiu. Vo všetkých troch dieloch sa naplno prejavuje genialita scenáristu Thompsona, ktorý do príbehu dokázal zakomponovať mysterióznu aj psychologickú linku, ale aj milostnú drámu, ktorá neprebieha úplne podľa šablóny známych z väčšiny filmov či seriálov.

Detektívny seriál Viedenská krv, natočený v roku 2019, môžete sledovať v premiére od 12. júla vždy v nedeľu od 21:00 na televíznej stanici EPIC DRAMA.

Trailer si môžete pozrieť na youtube kanáli Plustelka: https://youtu.be/bS57GgaVQAc

Športové hlasy, ktoré poznáte zo Sport1 a Sport2

Práca športového komentátora je snom nielen mnohých malých chlapcov, ale tiež o niečo starších fanúšikov. Ako u každej profesie, cesta na vrchol nie je jednoduchá, sprevádza ju veľa úskalí a nástrah. Dokáže však sprostredkovať radosť fanúšikom u televíznych obrazoviek. Dvaja poprední komentátori staníc Sport1 a Sport2, Ondřej Voršilka a Michal Micka, sa rozrozprávali o svojej ceste ku športovému mikrofónu a tiež o tom, aké bude mať koronavírusová kríza dopady na nich samotných a šport všeobecne.

Aká bola vaša motivácia stať sa komentátorom?

Ondřej Voršilka: Od malička ma šport fascinoval. Asi v šiestich rokoch som dostal prvé korčule, hokejku a už to bolo. Zakaždým, keď som hral hokejový zápas, som si predstavoval okamžiky zo zápasov, ktoré som sledoval v televízii. Fascinovala ma práca komentátorov, vždy ma zaujímalo, aké to musí byť v emóciách približovať národu tie krásne momenty veľkých zápasov. Často som sa na komentátora hrával. Pravda je, že teraz už by som tie výkony asi spätne počuť nechcel. Ale podstatné je, že ma to nepustilo.

Michal Micka: Hlavnou motiváciou bolo rozhodne možnosť spojiť svoju celoživotnú lásku, teda šport, s prácou. Takmer každý mladší alebo starší športový nadšenec niekedy aspoň premýšľal, aké to je zasadnúť na komentátorské stanovište na štadióne a snažiť sa sprostredkovať udalosť, ktorú sám považuje za výnimočnú.

 

Spomeniete si na nejakú trápnu situáciu?

Ondřej Voršilka: Do úskalia sa dostane komentátor pomerne často a veľakrát za to ani nemôže. Najčastejšie ide o rôzne náhle zmeny na ihrisku, ktoré nie sú zrejmé z komentátorskej pozície, ale divák ich v prenose vidí. Potom ste samozrejme chvíľku za trkvasa. Kapitola sama o sebe sú brepty. A áno, jeden z tých najšialenejších, ktorý si každý veľmi rýchlo predstaví, sa mi podaril. V exponovanom okamihu nemenovaného hokejového zápasu som vo vete "vyslal strelu na bránku" zamenil prvé L za R. Hanbím sa dodnes. Alebo keď som svojho času robil rozhovor so Zdenom Chárom, skoro som sa so svojimi 178 cm nevošiel do záberu.

Michal Micka: Jeden najväčší trapas sa popravde hľadá ťažko, avšak je to kompenzované množstvom trapasov menších. Tie sa týkajú nedokonalej pripravenosti či nervozity v prvých komentovaných zápasoch, kedy ma v úvode pri sústredenom čítaní zostáv prekvapila náhla strela do tyče alebo dokonca gól. Bežné boli tiež chyby v identifikácii hráčov, najmä keď hráč už bol vystriedaný, ale ja som v danú chvíľu neskúsene listoval vo svojej príprave a nespozoroval som, že dotyčný už v zápase vôbec nefiguruje. A možno vôbec "najobľúbenejšie" sú situácie, kedy sa mi do komentára vkradne dlhšie, na výslovnosť zložitejšie slovo, ktoré na trikrát nedokážem povedať správne. To už je takzvane na uterák.

 

Aký je váš najväčší zážitok pri komentovaní?

Ondřej Voršilka: Všeobecne sa dá povedať, že to sú veľké finálové zápasy komentované priamo na štadióne. Tá atmosféra a emócie, ktoré prežívate, to sa ťažko opisuje. V tých okamihoch si hovorím, že presne pre toto to robím. Samozrejme pristupujem profesionálne ku všetkým zápasom, ktoré komentujem. Je úplne jedno, aká je to súťaž, finále alebo prvý zápas sezóny, svoju prácu si vždy vážim. Niekedy ale máte adrenalín až za ušami. V roku 2014 hral finále KHL český tím HC Lev Praha. Nikdy nezabudnem na vypredanú burácajúcu O2 arénu, na neskutočný obrat v šiestom zápase a potom samozrejme na siedmy rozhodujúci zápas v Magnitogorsku a následný let s tímom na palube do Prahy. Strieborné oslavy boli veľkolepé.

Michal Micka: El Clásico na štadióne Santiago Bernabéu v Madride. Bezmála 100 tisíc fanúšikov, ktorí jednohlasne spievali klubovú hymnu Realu Madrid tak hlasno, že som nepočul vlastný komentár v slúchadlách. Vidieť Messiho, Ronalda a ďalšie legendy priamo na trávniku, absolvovať tlačovú konferenciu pred zápasom a všeobecne nasať lokálne nadšenie z najväčšieho klubového futbalového sviatku, to jednoducho stojí za to. A to aj napriek tomu, že Real ani Barcelona nie sú zďaleka kluby môjho srdca.

 

Vykonávate aktívne nejaký šport?

Ondřej Voršilka: Úprimne povedané, nevedel by som si bez toho život predstaviť. Od malička som hral hokej aj futbal závodne. Hokej hrám dodnes, dvakrát týždenne v rámci neprofesionálnych súťaží či jednoducho len tak pre zábavu. Mám aj svojho crossfit kouča, ktorý mi dosť nakladá. Robím to jednak preto, že chcem byť kvôli práci v kontakte s reálnym športom a tiež kvôli kondícii. Mám tiež základnú hokejovú trénerskú licenciu. Nie, že by som chcel komentovanie zavesiť na klinec a dotiahnuť to na kouča reprezentácie. Chcel som len získať ďalší pohľad na tento šport, aby som bol lepším komentátorom. Chcem na sebe stále pracovať.

Michal Micka: V súčasnej dobe sa venujem predovšetkým vytrvalostnému behu a sekundárne posilňovni. Na ďalšie rekreačné športy, vrátane milovaného futbalu, už bohužiaľ toľko priestoru nie je. Každopádne ešte relatívne nedávno som pracoval ako tréner v akadémii jedného z veľkých pražských futbalových klubov, čo síce nie je tradičná športová aktivita, ale energie u toho človek s deťmi vydá možno ešte viac.

 

Ako sa podľa vás zmení profesionálny šport po Koronavírusovej kríze?

Ondřej Voršilka: Šport ako taký sa nezmení. Zmení sa ale dočasne prístup k nemu. Myslím si, že to, čo sme prežili a ešte prežívame, trochu upraví ľuďom hodnotové rebríčky. Zavedú sa isté pravidlá, ktoré budú pretrvávať veľmi dlho. Všetci pocítime, že "sloboda", ktorú sme pri sledovaní športu brali ako samozrejmosť, jednoducho zmizne. Všetko sa bude veľa kontrolovať, pohyb hráčov na štadiónoch bude oveľa striktnejšie oddelený od fanúšikov či pracovníkov médií a bojím sa, že práca športových novinárov sa tým veľmi sťaží. Ale je nutné to rešpektovať. Na druhej strane si myslím, že sa to v horizonte niekoľkých rokov, ak nenastane nejaká fatálna recidíva COVID-19 či niečoho podobného, ​​vráti do starých koľají.

Michal Micka: Nemyslím si, že by sa po kríze profesionálny šport z dlhodobého hľadiska menil nejakým zásadným spôsobom. Určite sa bude klásť väčší dôraz na hygienické podmienky a rôzne drobné opatrenia týkajúce sa divákov i športovcov. Skôr či neskôr sa ale znovu začne trénovať bežným spôsobom a samotné zápasy v rôznych športoch budú vyzerať rovnako ako pred krízou. Ak však v budúcnosti prídu informácie o možnej epidémii akéhokoľvek druhu, bude sa možno už z preventívnych dôvodov hrať bez diváckej účasti.

 

Aký bude mať kríza vplyv na výkony športovcov?

Ondřej Voršilka: U profesionálov si trúfam tvrdiť, že žiadny. Keď budú zdraví, nemôže ich ten výpadok zápasového vyťaženia a následné zhustenie v prípade dohrávaných sezón nijako ovplyvniť. Sú to športovci, profíci, majú okolo seba celé tímy koučov, musia vedieť, ako s tým naložiť.

Michal Micka: Vplyv bude viditeľný predovšetkým v nasledujúcich týždňoch. Dohnať tréningové manko v prerušenej sezóne, zvlášť u fyzicky náročnejších športov, nie je sranda. Každé prerušenie kontinuity môže mať negatívny dopad. Na druhej strane by dôsledky nemali byť tak zásadné, aby sme ako diváci sledovali výrazne zhoršené výkony v čomkoľvek. Kľúčové môže byť možno skôr mentálne rozpoloženie športovcov, ktorí dlhé týždne trénovali sami.

 

Zmenia sa zvyky fanúšikov? Budú menej chodiť na stretnutia, a ešte viac sledovať šport z pohodlia domova?

Ondřej Voršilka: Trochu sa bojím, že áno, a bude to problém. U nás sa všeobecne na šport toľko nechodí ako inde vo svete a už pred krízou malo veľa klubov ďaleko k ideálnym návštevnostiam. To, čo prežívame s COVID-19, je pre drvivú väčšinu z nás bezprecedentné. Nemyslím len fakticky, ale vzhľadom k medializácii, vládnym opatreniam a celému tomu kolotoču. Málokto z kľúčových generácií súčasných návštevníkov športových zápasov zažil napríklad vojnu alebo iné tak psychicky náročné hrozby. V ľuďoch chvíľu zostane, že niečo nie je v poriadku a bojím sa, že neísť na štadión a pozerať sa radšej z domu, bude veľké lákadlo.

Michal Micka: Krátko po kríze sa asi dajú očakávať znížené počty fanúšikov priamo na športových podujatiach. Strach nejaký čas predsa len bude pretrvávať. Avšak ak sa situácia nebude zhoršovať, nepríde výraznejšia druhá vlna epidémie, v novej sezóne sa už všetko môže vracať k pôvodným počtom s tým, že niekto bude napríklad na veľké akcie nosiť rúška, že na štadiónoch budú dlhodobo inštalované zásobníky s dezinfekciou a podobne. Toho sa možno už nezbavíme, ale malo by to byť na báze dobrovoľnosti.

 

Ako sa s krízou pobijú kluby po ekonomickej stránke? Čakáte, že niektoré skončia?

Ondřej Voršilka: Budú to mať ťažké. Pocítia to aj tie najväčšie, aj keď samozrejme nie tak, ako tie lokálne, ktoré sú závislé naozaj na každej korune. Menšie regionálne firmy si nebudú môcť dovoliť šport podporovať v existujúcej miere, väčšie firmy ich zahrnú do úsporných opatrení. Trebárs v KHL majú problémy nielen tí, ktorí balansovali na hrane ešte pred krízou. Príkladom je Vladivostok, kde gubernátor ruskej Prímorskej oblasti okamžite uťal všetky štátne dotácie pre šport a tým tamojší klub Admiral fakticky odsúdil na zánik. Ale pocítia to tiež silní hráči. Aj niektoré veľké hviezdy budú musieť so svojimi platmi dole. Známy je prípad nórskeho klubu Valerenga Oslo, ktorý skončil medzi prvými. Takže áno, pre veľa športových organizácií to buď už malo, alebo bude mať fatálne dôsledky.

Michal Micka: Veľa klubov bude po kríze jednoznačne v strate predovšetkým kvôli odchodu sponzorov, ale väčšina prvoligových klubov by snáď zásadnejšie finančné problémy smerujúce k bankrotu alebo koncu mať nemala. Najproblematickejšia situácia samozrejme bude pre kluby z nižších súťaží, ktorých rozpočty sú napäté dlhodobo. Tam zánik bohužiaľ vylúčiť nemožno. Držme palce.

 

Ako sa zmenil svet pre Vás?

Ondřej Voršilka: Fakticky sa nezmenil. Skôr po stránke vlastnej sebareflexie. Človek tak nejako vystúpi zo svojho mikrosveta a uvedomí si, že nech chce alebo nechce, jeho všedné starosti a radosti musia počkať, ísť do ústrania, alebo sa proste nejako zmení. Každý človek má svoju malú mieru latentnej sebeckosti a štve ho, keď sa musí niečoho vzdať. Keď ho niečo obmedzuje. Na druhej strane si znovu uvedomí, aké dôležité sú iné veci. Rodina, blízki, zdravie. Či už je koronavírus naozaj takou hrozbou, za akú ho svet prezentuje, alebo nie je, poriadne testuje našu osobnosť a vyzretosť.

Michal Micka: Bez toho aby som chcel znižovať váhu toho, čo sa v posledných týždňoch dialo, pre mňa osobne sa zmenil svet skôr v praktickom ohľade. Získal som hlbšie povedomie o hrozbách, ktoré môžu mať vplyv na naše zdravie. Budem ešte viac dbať na hygienické návyky, najmä ak sa zúčastním väčších športových podujatí. Budem pripravený na to, že môžu prísť ďalšie karanténne opatrenia a obmedzenia. Ale inak sa chcem snažiť optimisticky nadviazať na spôsob života, ktorý som viedol pred krízou. Teda s rešpektom, ale bez paniky.

 

Ako vyzerá deň športového komentátora pri Koronavírusovej kríze?

Ondřej Voršilka: Pre mňa osobne to bola veľká zmena hlavne na začiatku, kedy boli prerušené všetky hlavné súťaže. Zrovna začalo playoff KHL, tesne pred štartom malo playoff švédskej ligy, takže pre mňa, hokejového komentátora, to bolo ako keď vrazíte v plnej rýchlosti do múru. Rovnako tak u športovcov. Vo vrcholnej forme naraz prišla stopka. Ale televízia je našťastie médium, ktoré jednoducho musí ísť ďalej, a naopak sa snažiť nejaký obsah generovať. Tak som sa z hokejového komentátora zmenil na komentátora drevorubačských súťaží, šampionátu v pľuvaní čerešňovej kôstky či majstrovstiev sveta v Tetrise. Náhodou, je to skvelá skúsenosť. Zaradili sme do vysielania zaujímavý seriál ESPN Funny sports, vysielame online šípky elitnej organizácie PDC. Vyberáme čo najzaujímavejšie reprízy z minulých sezón či virtuálnu Formulu 1. Práce je pomerne dosť, len je trochu iná, ako mala v tomto čase byť.

Michal Micka: Šport, pre mňa konkrétne futbal, mi v takej situácii neskutočným spôsobom chýba. Rekreačne, divácky i profesionálne. Ale inak je to samozrejme priestor pre sebavzdelávanie, ktorého v tejto profesii nie je nikdy dosť. Ja osobne som čas využil predovšetkým k čítaniu kníh s futbalovou tematikou a za dva mesiace sa mi ich podarilo prečítať približne 30. Od biografií futbalistov, cez taktické analýzy, až po skladanie tréningov, čo dúfam využijem pri komentovaní. Aj napriek tomu mi ale ešte niekoľko kníh zostalo v čakaní. Na tie dúfam dôjde skôr, než príde nejaká ďalšia kríza.